Mondioring
Mondioring
Názov mondioring má vyjadrovať podstatu a zameranie tohto športu. Slovo MONDIO / svetový, medzinárodný/ dáva najavo, že podľa tohto skúšobného poriadku môžu súťažiť psovodi z celého sveta. A slovom RING /kruh/ - je vyjadrená špecifická myšlienka pre tento šport typická. To znamená, že dané disciplíny v poradí poslušnosť, skoky a obrana sa cvičia v jednom ťahu bez prerušenia. Súťažná dvojica - psovod a pes - sa plynulo presúvajú z jedného stanovišťa na druhé. Ďalej je slovom RING tiež pomenovaná cvičiaca plocha, na ktorej pretek prebieha.
Krajiny, kde má tento výcvikový program mnohoročnú tradíciu, sú Francúzsko, Holandsko a Belgicko. Už pred viac ako sto rokmi tu boli zakladané spolky pre výcvik služobných psov, ktoré mali za úlohu a cieľ preveriť úroveň povahových vlastností psov a stupeň ich vycvičenosti. To sa robilo na rôznych turnajoch a súťažiach. Vývoj v jednotlivých krajinách bol založený na rovnakom princípe – maximálne nároky na výkonnosť psov, postupom času si ale každá národná organizácia stanovila vlastné pravidlá.
Keď zalistujeme v histórii ringu, je až neuveriteľné, čo majitelia psov po svojich zverencoch vyžadovali. Či sa jednalo o veľmi náročnú základnú ovládateľnosť psa za veľmi rušivých podmienok, prekonávanie rôznych prekážok – skoky do diaľky, výšky, šplh, či prinášanie rôznych predmetov z rozličných materiálov a tvarov (a v novodobej histórii ringu sa k aportovaniu nepoužívajú predmety zo skla a kovu). Akcie sa konali vždy za rôznych podmienok a na rôznych miestach. Spôsob vykonávania obrán v ringovom poňatí sú rôzne neštandardné situácie, maximálny tlak je vyvíjaný na psychiku psa, figurant má za úlohu takzvane psa rozhodiť a okamžite podniknúť akciu – útok či útek. Je vyžadovaná dravosť a rýchlosť psa pri zákrokoch a je kladený dôraz na disciplínu a ovládateľnosť.
Nebolo vôbec jednoduché nejakým spôsobom skĺbiť rozdielne poňatie výcviku do jedného skúšobného poriadku a stanoviť skúšobný poriadok medzinárodne platný. Vďaka snahe a propagácii ringového športu vo svete sa to nakoniec podarilo a v roku 1987 prebehol prvý medzinárodný turnaj mondioringu.
Mondoring sa postupne rozšíril do ďalších krajín západnej Európy, veľmi slušnú úroveň má dnes (mimo tradičných ringových krajín) vo Švajčiarsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Švédsku. Z bývalých socialistických štátov boli Česi prvými účastníkmi turnajov vrátane majstrovstiev sveta. Z uvedených krajín, mimo ČR, má mondioring svojich priaznivcov hlavne v radách psovodov ozbrojených zložiek, v armáde, polícii, ochrane letísk a pod. Uprednostňujú tento výcvikový smer hlavne preto, že sa blíži k praktickému využitiu psov a tí sú zároveň plne socializovaní a ovládateľní.
Dôkladné preverenie schopností psov v neštandardných situáciách, nemožno natrénovať všetky disciplíny ako mechanický stereotyp, to je zákernosť a zároveň kúzlo ringového športu. Dbá sa na podstatu prevádzaného cviku za veľmi prísnych pravidiel (dvaja rozhodcovia + ringový komisár, cviky obmedzené iba jedným povelom pre prevedenie a časovým limitom a iné). Skúšky sa neskladajú samostatne, ako sme u nás zvyknutí, skúšku možno zložiť iba na súťaži. Je celkom bežné, že špičkový pes po víťazstve na turnaji pri ďalšom štarte nesplní limit skúšky. Stačí nesplnenie jedného cviku obrany – obzvlášť prepady či stráženie predmetu bývajú veľmi variabilné a ťažké, takisto prerušené zadržanie, kedy psovom dostane pokyn k povelu až v poslednej chvíli a pes v náskoku na figuranta už nestačí zareagovať.
Hryzanie na ringo neznamená mondioring
Veľa psovodov či už v ozbrojených zložkách alebo civilov , ktorý začaly kúsať na celotelové obleky -„ringáče“ , na otázku čo zo svojim psom robia odpovedia že ringo. Je možné že robia ringo / čo je názov obleku/ ale určite väčšina z nich nerobí RING či MONDIORING, necvičí podľa tohto skúšobného poriadku.
Tri stupne obtiažnosti
Obtiažnosť skúšobného poriadku je rozdelená do troch kategórií. Od najnižšej 1 až po najvyššiu 3.Nároky jednotlivých cvikov sú velmi dobre odstupňované vo všetkých cvikoch poslušnosti ako aj obrany. Tomu zodpovedá aj práca figurantov a ich tlak na psa.
Jednotka – ľahká ?
Disciplín v tejto kategórii nie je veľa. V poslušnosti je to ovládateľnosť bez vodítka, dlhodobé odloženie s rušivými podnetmi, vysielanie v pred, aport, odmietanie potravy, polohy /sadni,ľahni,vstaň/ 5m pred psom, jeden skok – psovod si určí aký chce robiť / skok vysoký, ďaleký alebo šplh/. Následne na to sa bez prestávky pokračuje na obranu, kde sa robí hladké zadržanie, utok s predu s bambusovou palicou a stráženie psovoda – prepad. Ring je na každom preteku postavený vždy ina, čo znamená – žiadna možnosť tréningu.
Dvojka – najprv treba splniť jednotku - dva krát
V poslušnosti je pridaný cvik vyhľadanie / rozlišovanie / predmetu – jedná sa o drevený špalík, ktorý psovod obdrží z bezpachovej obálky pri nástupe na hlásenie. Polohy sa robia na 10m, skoky sú už dva. V obrane je pridané vyhľadanie figuranta, označenie a jeho samostatný doprovod / v jeho priebehu sa figurant pokúsi 3x o útek, pes musí vždy bez povelu zakročiť/, ďalej zadržanie cez prekážku, kde safigurant bráni predmetmi.
Trojka pre majstrov
Taktiež je potrebné splniť limit druhej skúšky dva krát a potom hurá na trojku.
Cviky poslušnosti sú tie isté ako v dvojke len sa robia na väčšie vzdialenosti, v obtiažnejších situáciách. Skoky sú všetky tri. V obrane je pridané prerušené zadržanie – čo znamená : psovod vysiela psa na hladké zadržanie a až v poslednej chvíli dostáva pokyn na odvolanie psa. Ďalej je pridaný cvik stráženie predmetu – kedy s figurant snaží tento predmet psovi zobrať.